Slovenčina

Radoje Domanović (16. februára 1873 – 17. augusta 1908) bol srbský spisovateľ, novinár a učiteľ, najznámejší pre jeho satirické poviedky.

Radoje Domanović sa narodil v dedine Ovsište v Strednom Srbsku miestnemu učiteľovi a podnikateľovi Milošovi Domanovićovi a Perside Cukić, následníčke Pavleho Cukića, jedného z vojenských veliteľov z Prvého a Druhého srbského povstania. Jeho detstvo strávil v dedine Gornje Jarušice blízko Kragujevacu, kde navštevoval základnú školu. Strednú školu vyštudoval v Kragujevacu a na Belehradskej Univerzite fakultu filozofie, kde študoval srbský jazyk a dejiny.

V roku 1895 získal Domanović svoje prvé zamestnanie, miesto učiteľa v Pirote, na juhu Srbska, kraj len nedávno oslobodený od Osmanskej ríše. V Pirote spoznal Jašu Prodanovića (1867–1948), učiteľa a aktivistu, ktorý pomohol v utváraní jeho politických názorov. Tiež tu stretol jeho budúcu ženu, Nataliju Raketić (1875–1939), chudobnú učiteľku zo Sremski Karlovci, ktorá ho bude podporovať počas celého jeho krátkeho a búrlivého života a s ktorou mal tri deti.

Keďže sa pridal k Radikálnej ľudovej strany, dostal sa do rozporu s režimom Obrenovićovej dynastie a koncom roka 1895 bol premiestnený do Vranje, a potom znova premiestnený v roku 1896, tentoraz do Leskovac. Domanovićova kariéra spisovateľa tiež začala počas jeho učiteľských dní a jeho prvú realistickú poviedku vydal v roku 1895. Po jeho prvom verejnom vystúpení proti vláde v roku 1898 boli on a jeho žena prepustení zo štátnej služby a Domanović sa s rodinou presťahoval do Belehradu.

V Belehrade začal spolupracovať s kolegami spisovateľmi v týždenníku “Zvezda” (Hviezda) a s opozičnými politickými novinami “Odjek” (Echo). V tom čase začal písať a vydávať jeho prvé satirické príbehy, ako “Démon” a “Likvidácia vášní”. Radojeho vzostup k sláve prišiel s vydaním jeho najslávnejších príbehov, “Vodca” (1901) a “Stradija” (1902), v ktorom otvorene napadol a odhalil pokrytectvo a podvody režimu.

Po prevrate, ktorý ukončil vládu Alexandra Obrenovića v roku 1903, prijal Domanović na vrchole slávy post pisára na Ministerstve školstva a nová vláda mu dovolila ísť do Nemecka na jeden rok špecializácie, ktorý strávil v Mníchove. Doma v Srbsku Radoje zistil, že je sklamaný nedostatkom akýchkoľvek skutočných zmien v spoločnosti. Založil si jeho vlastný politický týždenník, “Stradija”, v ktorom naďalej kritizoval slabé stránky novej demokracie, no jeho písanie už nemalo takú silu a inšpiráciu ako kedysi.

Radoje Domanović zomrel pol hodinu po polnoci 17. augusta 1908 vo veku 35 rokov po dlhom boji s chronickou pneumóniou a tuberkulózou. Bol pochovaný na belehradskom Novom cintoríne. Jeho zvyšné nepublikované diela sa stratili počas Prvej svetovej vojny.

Literárne práce:

Medzi najslávnejšie diela Radojeho Domanovića patria:

  • Démon, 1898
  • Kraljević Marko po druhýkrát medzi Srbmi, 1901
  • Likvidácia vášní, 1898
  • Moderné povstanie, 1902
  • Mŕtve more, 1902
  • Rozjímanie jedného obyčajného srbského vola, 1902
  • Stradija, 1902
  • Vodca, 1901
  • Značka, 1899

Projekt “Radoje Domanović” je spravovaný Vladimirom Živanovićom, inžinierom kvality a nadšencom do literatúry, s cieľom digitalizovať kompletné práce srbského spisovateľa Radojeho Domanovića a umožniť čitateľom po celom svete prečítať si originálne práce a preklady. Nasledujúce príbehy boli preložené špeciálne pre tento Projekt a sú tu uverejnené po prvý raz:

Pre Projekt “Radoje Domanović” preložil Martin Belás.

 

 


[Contents of this biographical reference page were written for the “Radoje Domanović” Project with the goal of promoting the life and works of the famous Serbian satirist, Radoje Domanović, and are released into public domain. Editor]

%d bloggers like this: