Slovenčina

Radoje Domanović (16. februára 1873 – 17. augusta 1908) bol srbský spisovateľ, novinár a učiteľ, najznámejší pre jeho satirické poviedky.

Radoje Domanović sa narodil v dedine Ovsište v Strednom Srbsku miestnemu učiteľovi a podnikateľovi Milošovi Domanovićovi a Perside Cukić, následníčke Pavleho Cukića, jedného z vojenských veliteľov z Prvého a Druhého Srbského Povstania. Jeho detstvo strávil v dedine Gornje Jarušice blízko Kragujevac, kde navštevoval základnú školu. Strednú školu vyštudoval v Kragujevac a na Belehradskej Univerzite fakultu filozofie, kde študoval srbský jazyk a dejiny.

V roku 1895 získal Domanović svoje prvé zamestnanie, miesto učiteľa v Pirote, na juhu Srbska, kraj len nedávno oslobodený od Osmanskej Ríše. V Pirote spoznal Jašu Prodanovića (1867–1948), učiteľa a aktivistu, ktorý pomohol v utváraní jeho politických názorov. Tiež tu stretol jeho budúcu ženu, Nataliju Raketić (1875–1939), chudobnú učiteľku zo Sremski Karlovci, ktorá ho bude podporovať počas celého jeho krátkeho a búrlivého života a s ktorou mal tri deti.

Keďže sa pridal k opozícii Radikálnej ľudovej strany, dostal sa do rozporu s režimom Obrenovićovej dynastie a koncom roka 1895 bol premiestnený do Vranje, a potom znova premiestnený v roku 1896, tentoraz do Leskovac. Domanovićova kariéra spisovateľa tiež začala počas jeho učiteľských dní a jeho prvú realistickú poviedku vydal v roku 1895. Po jeho prvom verejnom vystúpení proti vláde v roku 1898 boli on a jeho žena prepustení zo štátnej služby a Domanović sa s rodinou presťahoval do Belehradu.

V Belehrade začal spolupracovať s kolegami spisovateľmi v týždenníku “Zvezda” (Hviezda) a s opozičnými politickými novinami “Odjek” (Echo). V tom čase začal písať a vydávať jeho prvé satirické príbehy, ako “Démon” a “Likvidácia vášní”. Radojeho vzostup k sláve prišiel s vydaním jeho najslávnejších príbehov, “Vodca” (1901) a “Stradija” (1902), v ktorom otvorene napadol a odhalil pokrytectvo a podvody režimu.

Po prevrate, ktorý ukončil vládu Aleksandara Obrenovića v roku 1903, prijal Domanović na vrchole slávy post pisára na Ministerstve školstva a nová vláda mu dovolila ísť do Nemecka na jeden rok špecializácie, ktorý strávil v Mníchove. Doma v Srbsku Radoje zistil, že je sklamaný nedostatkom akýchkoľvek skutočných zmien v spoločnosti. Založil si jeho vlastný politický týždenník, “Stradija”, v ktorom naďalej kritizoval slabé stránky novej demokracie, no jeho písanie už nemalo takú silu a inšpiráciu ako kedysi.

Radoje Domanović zomrel pol hodinu po polnoci 17. augusta 1908 vo veku 35 rokov po dlhom boji s chronickou pneumóniou a tuberkulózou. Bol pochovaný na belehradskom Novom cintoríne. Jeho zvyšné nepublikované diela sa stratili počas prvej svetovej vojny.

Literárne práce:

Medzi najslávnejšie diela Radojeho Domanovića patria:

  • Démon, 1898
  • Kraljević Marko po druhýkrát medzi Srbmi, 1901
  • Likvidácia vášní, 1898
  • Moderné povstanie, 1902
  • Mŕtve more, 1902
  • Rozjímanie jedného obyčajného srbského vola, 1902
  • Stradija, 1902
  • Vodca, 1901
  • Značka, 1899

Projekt “Radoje Domanović” je spravovaný Vladimirom Živanovićom, inžinierom kvality a nadšencom do literatúry, s cieľom digitalizovať kompletné práce srbského spisovateľa Radojeho Domanovića a umožniť čitateľom po celom svete prečítať si originálne práce a preklady. Nasledujúce príbehy boli preložené špeciálne pre tento Projekt a sú tu uverejnené po prvý raz:

  • Rozjímanie jedného obyčajného srbského vola, 1902
  • Vodca (1–2–3), 1901
  • Značka, 1899

Pre Projekt “Radoje Domanovic” preložil Martin Belás.

%d bloggers like this: